Vypaľovaný obraz "Jánošík" 30 x 25 cm Zobraziť väčšie

Jánošík 30 x 25 cm

Nové

  • Ručne vypaľovaný obraz Jánošíka na lipové drevo.
  • Veľkosť 30 x 25cm, hrúbka 3,5cm. 

Podľa slovenských ľudových legiend Juro Jánošík so svojou družinou žil v lesoch medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom a prepadával tam pocestných. Podľa poľských podhalianskych legiend raboval aj v Poľsku. Z nakradnutého vraj vydeľoval časť pre chudobných. Bol slovenským Robinom Hoodom, preslávil sa aj mimo SR.

Viac detailov

Detaily

Juraj Jánošík alebo Juro Jánošík (* 25. január 1688, Terchová – † 17. marec 1713, Liptovský Mikuláš, obesený) bol slovenský zbojník a národná legenda. V originálnej spisbe Janka Kráľa sa objavuje ako Janošjak, taktiež v súdnom rozsudku má priezvisko „Jánošák“.

Vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony. Pokrstený bol v kostole Najsvätejšej Trojice vo Varíne. Juraj Jánošík mal štyroch súrodencov. Troch mladších bratov Jána, Martina, Adama a staršiu sestru Barboru. Juraj Jánošík vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove na statku Okoličániovcov kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roku 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež ako aj domanížsky farár Juraj Vertík pochádzal zo Zliechova. Hlavný veliteľ bol zeman Andreánsky. Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline a tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom. Preto sédria najala detektíva E. Kubínyiho, aby po zbojníkoch pátral. Dňa 16. marca 1713 bol Jánošík obvinený z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti Domaniže, ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri Fačkove. K tej sa však ani po mučení nepriznal. Súdu nad Jánošíkom predsedal podžupan a zástupca Liptovskej stolice Ladislav Okoličáni a zúčastnil sa na ňom aj zástupca Trenčianskej stolice. V prípade vraždy pri Fačkove Jánošík vypovedal, že na domanižského občana strieľali Turjak a Plavčík z Dunajova, ktorí už nežili. Jánošíkov obhajca Baltazár Palugyai odmietol prednesenú obžalobu, najmä obvinenie z vraždy. Obhajca uviedol, že Jánošík od povstalcov prešiel k cisárskemu vojsku a tiež že ako najmladší člen skupiny nemohol zodpovedať za činy starších spoločníkov, ktorí ho nie vždy poslúchali. Uviedol, že nie je známy ani jeden prípad, kedy by Jánošík niekoho poranil. Dňa 17. marca 1713 podrobili Jánošíka najskôr ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu. Súd to zdôvodnil tým, že nič nepriznal a na veľa otázok neodpovedal. Po útrpnom mučení súd vyniesol najťažší rozsudok smrti a ešte v ten deň bol Jánošík popravený obesením na hák. Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713 urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v Čičmanoch so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane schované v Terchovej. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil.